Obec Tibava má doložené osídlenie v paleolite, stanice s aurignackou industriou, neolitické sídlisko bukovohorskej kultúry, východoslovenskú lineárnu keramiku, eneolitické sídlisko a pohrebisko tiszapolgárskej kultúry s kanelovanou keramikou, žiarové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko halštatské, laténske z doby rímskej, slovanské zo 6.-7. storočia aj stopy po slovanskom sídlisku ako aj črepy keramiky z 10.-.13. storočia.

Prvé písomné správy o Tibave vznikli v súvislosti so zmenami vlastníkov tibavských územných majetkov. V roku 1282 sa jobagioni (hradníci) Volf, Valent, Juraj, Štefan, Beňadik, Donk a Šimon sťažovali pred kráľom Ladislavom IV. Počas jeho pobytu na južnom Zemplíne, že Finta, syn Dávida im zabral tibavský majetok. Vtedy kráľ vrátil majetok sťažujúcim sa zemanom. V listine bol charakterizovaný ako pole obrábané roľníkmi, takže tu muselo jestvovať sídlisko. Títo hradníci mali majetok od polovice 13. storočia a v roku 1283 dostali súhlas tento majetok predať.

V roku 1284 severovýchodná tretina tibavského majetku bola za 80 hrivien (18,6 kg striebra) predaná šľachticovi Feliciánovi synovi Gála. V písomnostiach 14. storočia sa vyskytuje dedina pod názvom v zmysle Tibova Ves, čo je vzťah s menom Tiba rodový a nie feudálny. V 14.-16. storočí bol jediný úradný maďarizovaný názov dediny Tyba.

Archeologické, historické a jazykové doklady potvrdzujú, že Tibava už jestvovala pred 11. storočím a bola najstarším slovansko-slovenským sídliskom v blízkom okolí. Hradisko na kopci Starý Koňuš, kóta 836 severovýchodne od dediny Koňuš bolo útočistné hradisko obyvateľov Tibavy. Tibavou tiahla krajinská cesta v smere Michalovce-Užhorod. Správy o nej sú z roku 1284 a 1337.

V roku 1351 šľachtici z Michaloviec získali ako zemepáni Tibavy od kráľa Ľudovíta I. právo konať na území Tibavy trh v utorok. Trh sa udomácnil západne od Tibavy na mieste, kde zakrátko vznikli Sobrance.

V roku 1290 zemania predali Tibavu šľachticom Andrejovi a Jakovovi synovi Jakova za 300 hrivien (70 kg striebra). Nešlo len o dedinu Tibava, ale o panstvo. Od roku 1290 patrilo teda tibavské panstvo potomkom Andreja a Jakova, šľachticom z Michaloviec. V polovici 14. storočia bola Tibava sídliskovo členená na Mlynskú, Kostolnú, Nižnú a Veľkú Tibava.

Obyvatelia sa venovali roľníctvu a pestovaniu viniča od roku 1413, ktoré právo dal tibavským poddaným farár Peter z rodu michalovských šľachticov. Na prelome 16.-.17. storočia bola Tibava stredne veľkou dedinou s kostolom, mlynom, školou, kaštieľom.

V druhej polovici 18. storočia tu bolo slovenské poddanské obyvateľstvo a katolícki farári. K hradnému panstvu v 15. storočí okrem dvoch hrádkov v okolí patrilo mestečko Sobrance a 15 dedín.